Marína a Andrej Sládkovič.
Mária Pischlová a Andrej Sládkovič boli dve reálne historické postavy 19.storočia, ktoré sa vďaka Andrejovi a jeho básni Marína stali svetovo známymi a ich životy ďaleko prekročili hranice slovenských dejín.
Ich veľká láska, ľúbosť ako sa v tej dobe láske hovorilo, nám pripomína liečivú rastlinu - ľubovník, ktorý dostal názov od slova ľúbiť, ľúbosť. V časoch, keď Mária a Andrej žili, neexistovali ešte syntetické lieky - psychofarmaká, ako ich máme dnes a ľubovník preto používali kedysi veľmi často na zlepšenie nálady a pripravovali z neho čarovný nápoj lásky. Tento ľúbostný nápoj dávali dievčatá vypiť mládencom, o ktorých mali záujem, aby sa do nich zaľúbili.
A kto vie, možno aj Marína dávala Andrejovi vypiť tento nápoj lásky preto ich vzájomné city tak silno rozkvitali.
Poďme si teraz povedať niečo viac o Maríne a o ľúbostnej básni Andreja Sládkoviča:
Andrej Sládkovič (1820-1872) prišiel ako 12 ročný študovať na Evanjelické lýceum do Banskej Štiavnice v roku 1832. Ešte sa nevolal Sládkovič, to je jeho umelecké meno, ktoré si vymyslel neskôr, keď mu začali vychádzať básne. Jeho pravé pôvodné meno bolo Andrej Braxatoris. Podobne ako jeho otec, ktorý bol učiteľ a spisovateľ, tiež bol mladý Andrej naklonený k slovenskej literatúre a básnickej tvorbe. Na štiavnickom lýceu sa preto stal rýchlo jedným z najlepších žiakov. Na tomto lýceu krátko a neúspešne študoval aj Slovák Alexander Petrovič, ktorý sa neskôr pomaďarčil a po skomolení svojho mena sa stal maďarským básnikom ako Sándor Petőfi.
Keď mal Andrej Sládkovič 19 rokov, naskytla sa mu možnosť byť učiteľom-vychovávateľom detí v bohatej meštianskej rodine Pischlových, ktorá bývala vo veľkom meštianskom dome v centre Banskej Štiavnice iba približne 150 metrov pod evanielickým lýceom, kde Andrej študoval. Tu bývala aj dcéra Marína, krásna, mladá a vzdelaná štiavničanka v rovnakom veku ako Andrej. Obaja sa do seba zaľúbili a ich láska bola veľmi silná. Lenže Andrej bol chudobný študent a ťažko by vtedy Marínu zabezpečil. Andrej navyše odišiel ďalej študovať v roku 1840 do Bratislavy a potom do Halle v Nemecku, ale naďalej si písali listy a túžili po sebe. Marína však v roku 1844 napísala Andrejovi list, keď študoval v Nemecku, že ju rodičia nútia, aby sa vydala za bohatého obchodníka z Banskej Štiavnice. Andrej jej odpísal, že jej nebude brániť vydať sa ak si myslí, že bude šťastná, ale ak sa nevydá a počká na neho, zachová jej vernosť. Marína sa však nakoniec vydala proti svojej vôli v roku 1845 a Andrej o rok na to dopísal a zverejnil vo vydavateľstve v Pešti obsiahlu ľúbostnú báseň "Marína", napísanú v štúrovskej, spisovnej slovenčine.
Báseň je najdlhšou ľúbostnou básňou na svete, venovaná Maríne - Márii Pischlovej, láske Andreja Sládkoviča. Má 291 strof a 2900 veršov. Andrej spomenul meno svojej milej Marína v tejto básni 37 krát. Slovo láska (ľúbosť) je v básni spomenuté 168 krát.
Uvádzam niekoľko krásnych veršov z tejto básne:
Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť:
nemožno mi ťa neľúbiť !
Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!